Miestny učiteľ a kronikár František Slavkovský v roku 1962 opisuje tunajšie obydlia a spôsob života.
Oprava slamenej strechy, 40. roky 20. storočia
Staré drevené domčeky zachované po rok 1962 dosvedčujú, že bytová kultúra ľudu bola v minulosti veľmi primitívna. Domčeky drevené s malými okienkami, bez dlážky so slamenou strechou. Dvere malé, bez zámok. Miesto zámkov sú drevené závory (rígle) a otvárajú sa motúzom. V izbách veľmi jednoduché zariadenie. Primitívne postele, vyrezávané lavice s operadlami, stôl a veľká farebná debna so zámkom, v ktorej si mladucha drží šatstvo, bielizeň a všetko najcennejšie. Stoličiek nieto. V kúte je veľká murovaná pec.Bývanie sa skladá z izby, kuchyne a komory. V kuchyni je menší múrik, na ktorom sa v minulosti varilo na trojnožke. Komín bol otvorený, v ktorom sa údilo mäso. V komôrke si gazdiná odkladala potraviny (múku) a všeličo. Murovaných domčekov bolo v tunajšej dedine málo a boli majetkom najbohatších v dedine.V dedine máme ešte tri takéto drevené chalupy a to: Banašovej (Šofranková), Heleny Balogovej a Jána Kollára vybudované ešte v 18. storočí.Sú to najstaršie obydlia zachované až podnes.V dvore vidíme sýpku (drevenú), do ktorej zosypával roľník vymlátené obilie, ďalej šopu na uskladnenie hospodárskeho náradia a tiež slúžil za kôlňu pre drevo a maštaľ. Je drevená, veľmi nízka, s malými oknami. Na dvore je nízka zrubovaná stodola s humnom uprostred. Pred maštaľou je neupravené hnojisko. Výzor budov je málo impozantný a svedčí viac o chudobe ako o bohatstve majiteľov týchto hospodárskych budov – vizitka dôb feudálnych, doba biedy a útlaku. Smutná kapitola dejín…
Zamestnanie ľudu
Ženy z Výhonu
Obyvatelia tunajšej obce v dávnej minulosti sa zaoberali poľnohospodárstvom. Zem im poskytovala výživu pre seba a rodinu.Chudobnejší robili brezové metly, pásli kravy, ovce alebo pomáhali bohatým roľníkom. Iné zárobkové možnosti neboli. Ženy v domácnosti tkali plátno. Obrat v zamestnaní nastal po oslobodení, t.j. po roku 1945.Chudobnejší a tiež niektorí z roľníkov odchádzali do prác. Pracuje ich hodne v Krompachoch v továrniach a v iných podnikoch, tiež v Prešove. Mládež odchádza do učilísť do Košíc. Mnoho dievčat nájde zamestnanie v Krompachoch, v Prešove a tiež vo Vysokých Tatrách. V roku 1962 máme už žiakov z tunajšej obce na ďalšom štúdiu, buď na dvanásťročnej v Prešove, na roľníckej škole v Malom Šariši alebo v Sabinove. Je to určitý pokrok v zmýšľaní ľudí, lebo doposiaľ mládež ostávala väčšinou doma.
František Slavkovský, 1962