V roku 1879 vyšla v Prahe zbierka „Písně slovenské“, ktorá obsahuje ľudové piesne z celého Slovenska. Nadšenci a etnografovia do nej zaradili aj piesne úzko späté s našim krajom z pod Braniska.
Tam popod Branisko
ceče voda bystro,
nemožem ju zastavic;
frajeročko pyšna
za druheho išla
nemožem jej zabranic.
Daval som jej voly,
moje zlate rohy,
ešči mi ju nedali;
daval šem jim kone,
co orali pole,
ešči mi ju nedali.
Ale co še stalo?
Dzivče im zostalo,
ceper mi ho nukaju;
a ja im ho nescem,
obracim še dze scem,
nech ši ho tam trimaju
Andrej Halaša
Branisko, Branisko
hej, cesta zarubana –
preco-že mi, dzivče,
hej, od cebe braňa? –
A ja zo Šariša
hej, richtarova dcera,
pošla bi ja za muž,
hej, nemam ja frejira!
Gustáv Isák
Poniže Fričovec
vykvitnul Jalovec;
Prenocuj me, dzivče
šak ja z Bertótovec.
Andrej Halaša