Rómska vlajka
Zápis miestneho kronikára Františka Slavkovského z roku 1959 o živote tunajšich Rómov.
V tunajšej dedine žili dve hlavné rodiny a to Godlovci, dvaja bratia so svojimi rodinami. Domy mali postavené na prostriedku dediny v domorade. Za bývalých režimov občania cigánskeho pôvodu žili v biede a hlade, boli zaznávaní, boli terčom ponižovania, žili síce skromne ale statočne. Pomáhali tunajším roľníkom a z prípadu na prípad keďže vedeli hrať na husliach aj hrali na svadbách a zábavách, kde si privyrobili na živobytie. Po žobraní nechodili, hoci zárobkové možnosti nemali. Po oslobodení sa zmenilo ich sociálne položenie na nepoznanie. Všetci práceschopní muži sú zamestnaní, najviac na stavbách a jeden vo výkupe, kde si slušne zarobia. Na deti dostávajú rodinné prídavky, avšak dostavajú aj sociálny dôchodok pre prestárlych členov rodiny. Odievajú sa slušne a starajú sa o svoje deti. Byty si zariaďujú moderným nábytkom. V každom dome majú rádio. Mladí začínajú budovať domu na priestranstve na Mostkách. Bývajú veľmi čisto. Tunajší občania cigánskeho pôvodu sú až na jednu osobu gramotní. Školopovinné deti pravidelne navštevujú školu a tu nieje potrebné robiť žiadne kroky na zlepšenie dochádzky. Medzi deťmi sú aj také, ktoré navštevujú osemročnú strednú školu, jeden žiak dvanásťročnú v Prešove. Dve rodiny u natrvalo v Čechách, kde pracujú na štátnych majetkoch.
František Slavkovský, 1959