Miestny kronikár a učiteľ František Slavkovský sa v roku 1959 zmieňuje o zmenách, ktoré nastávali v živote občanov.
Za Uhorska poľnohospodárstvo tunajších občanov vynášalo málo. Hospodárili zastaralým spôsobom, výnosy boli slabé, nekryli potreby početných rodín. Sťahovali sa do cudziny (do USA a Kanady) aby si niečo privyrobili a potom dali do poriadku dom, hospodárske budovy, alebo zakúpili zopár políčok. Za Uhorska sa vysťahovalo veľmi veľa chlapov. Za prvej ČSR bolo vysťahovalectvo obmedzené. Za tzv. Slovenského štátu sa nikto nevysťahoval. Ani vlastné hospodárstvo, ani domáci priemysel nestačil zabezpečiť dostatok zárobku. Hospodárska kríza v rokoch 1929 – 1933 ešte viac uvrhla našich roľníkov do biedy.Sociálne pomery drobných roľníkov sa zlepšili až po oslobodení. Prebytočné pracovné sily našli prácu v továrňach alebo pri výstavbe Bujanovského tunela pri Margecanoch, kde zarábali pekné peniaze. Niektorí našli prácu v Prešove alebo Krompachoch. Keď porovnáme terajší život s minulosťou, vidíme, že rozdiel je veľký. Muži a niektoré dievčatá sa už nosia po mestsky. Asi 15 dievčat odišlo do zamestnania do Tatier, kde pracujú ako upratovačky a v kuchyniach. Veľmi pekne zarábajú a lákajú stále viac dievčat do zamestnania, takže v dedine okrem školopovinných dievčat niet ani jednej. Skoro v každom dome majú moderný nábytok, pohovku a rádio. V poslednom čase si už začínajú kupovať gauč. Ako sa zmenilo odievanie a zariadenie bytov, tak sa zmenilo aj stravovanie. Gazdinky sa naučili pripravovať všelijaké nové a chutné jedlá a pečivá. Viac si dovolia mäsitých pokrmov a rôznym spôsobom ich pripravujú. V kultúrnom ohľade tiež nastal obrat. V rokoch 1945 – 1959 nadobudlo stredoškolské a odborné vzdelanie 5 osôb. Čo predtým nebývalo. Teraz študujú alebo vyštudovali takí, ktorých rodičia predtým boli nemajetní, drobní roľníci, ktorí pre svoju chudobu neboli by v minulosti ani pomysleli na študovanie svojich detí. Možno ďakovať tomu, že KSČ prostredníctvom vlády poskytujú vysoké štipendiá každému študentovi, ktorý preukazuje prospech.
Záverom možno konštatovať, že v našej obci sociálne pomery sa veľmi zlepšili, životná úroveň ľudu sa zvýšila. Vďaka patrí predovšetkým robotníckej triede a jej vodkyni Komunistickej strane, ktorá zabezpečila nášmu ľudu prostriedky na dosiahnutie šťastného, bohatého a kultúrneho života.
František Slavkovský, 1959