Až do roku 1980 stáli na okraji obce Hrabkov zvyšky gotického kláštora augustiniánov založeného v 14. storočí. Dnes o jeho existencii svedčí len sekundárne použitý portál a kamenný kríž pri ceste.
Kláštor sv. Ducha v Hrabkove bol založený v roku 1334, ako o tom svedčí darovacia listina komesa Mikuláša z Perína, ktorou daroval novozaloženému Priorátu sv. Ducha celú obec Hrabkov, vrátane patronátneho práva nad už stojacim farským Kostolom sv. Šimona a Júdu. Jednou z motivácií pre založenie kláštora bola zrejme aj doložená prítomnosť rusínskeho, a teda pravoslávneho – schizmatického, obyvateľstva v okolitých obciach.
Hrabkovský kláštor vznikol netradične, vzhľadom na prax augustiniánov budovať svoje kláštory v mestách, vo vidieckom prostredí. Podľa všetkého išlo o dcérsky priorát významného augustiniánskeho kláštora vo Veľkom Šariši, ktorý je vzdialený len približne 20 kilometrov severovýchodne. Mohlo ísť o istú formu pustovne pre mníchov z materského kláštora pripomínajúcu pustovnícke počiatky rehole.
Kláštor stál pri významnej ceste do povodia Hornádu smerom na Margecany a odborníci nevylučujú, že vznikol na základe staršieho hospicu či špitála, čo podporuje aj zasvätenie sv. Duchu, ktoré je typické práve pre špitály. V lokalite sa nachádza aj nezamŕzajúci prameň minerálnej vody.
Už v 40. rokoch 14. storočia vypukli spory o vlastníctvo Hrabkova, keď sa oň prihlásil Vavrinec z Víťaza. V roku 1351 uspel a Hrabkov sa stal jeho majetkom (definitívne v roku 1353). Tým prišli hrabkovskí augustiniáni o svoje majetky, za ktoré dostali ako náhradu dedinu Chmiňany. Patronát nad kláštorom zrejme prevzali páni z Víťaza.
V prvej polovici 16. storočia však kláštor zaniká. Augustiáni opúsťaju Hrabkov v roku 1535, kedy silné reformačné hnutie a boje o kráľovský trón nepriali kláštornému životu. Poslednými patrónmi kláštora bola rodina Berthóty z Víťaza.)Následne kláštorné budovy začali chátrať. Gotické oltáre mali byť prevezené do kostola v Hermanovciach, kde sa dnes nachádza neogotický oltár s tabuľovými maľbami datovanými do poslednej tretiny 15. storočia.
Kláštor bol murovaný a jeho súčasťou bol aj kostol alebo kaplnka zasvätená sv. Duchu. Na jeho mieste dodnes stojí stará zaklenutá pivnica, pričom nie je vylúčené, že aj vedľa stojaci dom postavili ešte s využitím stojaceho muriva kláštora. Súpis pamiatok Slovenska z roku 1967 uvádza dva stojace múry so stopami po trámových stropoch a gotických oknách obdĺžnikového tvaru. Zachovaný mal byť aj zvyšok gotického klinového rebra. Ešte začiatkom roku 1980 v obci stáli zvyšky stavby, ktoré však bol odstránené dňa 16. apríla 1980 po tom, čo sa časť muriva zrútila na neďaleký dom.
Fotografie z Archívu Krajského pamiatkového ústavu v Prešove zachytávajú posledné zvyšky kláštora pred sanáciou v roku 1980.
Zdroje:
https://apsida.sk/c/1537/hrabkov-augustiniansky-klastor
https://lexikon.katolikus.hu/H/Harapk%C3%B3.html
Szakács, Béla Zsolt: Árpád-kori építészeti hagyományok Szepes és Sáros megyében I-II. Teleki Alapítvány, Budapest, 2023.
