Pandémia COVID-19 výrazne zasiahla do životov každého z nás. Na každodenné nosenie rúšok, zavreté školy, obmedzené fungovanie úradov či bohoslužby iba cez internet budeme ešte dlho pamätať. Z hľadiska dejín však táto situácia nie je jedinečnou a našu obec ako aj mnohé iné zasiahlo v minulosti viacero pandemických rán.
Tou prvou známou bola morová epidémia, ktorá sa objavila v druhej polovici 17.storočia. O jej výskyte v našej obci máme iba nepriame svedectvo. Kronika Spišskokapitulských jezuitov (preklad Vladimír Olejník) z roku 1662 uvádza: „Táto silná nákaza nepriaznivo ovplyvnila aj známu púť k prameňu sv. Anny, lebo okolo tohto sviatku (21.9.) prepukla v dedine, ktorá leží blízko tohto kostolíka, nákaza.“ Morová epidémia si vtedy vyžiadal množstvo mŕtvych v celej krajine a na jej pamiatku sa začali stavať tzv. morové stĺpy. Z hľadiska regiónu zrejme najznámejším je Súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie na Trojičnom námestí v Prešove postavené v roku 1751.
Začiatkom 30.rokov 19.storočia dovliekli ruskí vojaci do Uhorska epidémiu cholery. Tá sa rýchlo šírila a postihla opäť celú krajiny. Podobne ako dnes aj vtedy situáciu výrazne zhoršili dezinformácie a povery. Keďže opatrenia šľachty a úradov sa ukázali ako nedostatočné a ľudia stále hromadne umierali (dokonca sa dopredu začali kopať hromadné hroby) medzi ľuďmi sa rozšírila povera, že šľachta chce ľud otráviť a dostať sa k jeho majetkom. Udalosti kulminovali do tzv. Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831, do ktorého sa zapojili aj roľníci z našej obce. Kým v Ovčom a Víťazi došlo iba k uväzneniu pánov, rozvášnený dav v Kluknave zabil 6 ľudí.
Po potlačení povstania napokon cholera dorazila aj do obce. Keďže matrika z tohto obdobia sa nezachovala, nemáme údaje koľko ľudí na ňu zomrelo. Historické zdroje iba konštatujú, že obec bola cholerou spustošená. Kým tesne pred vypuknutím cholery v roku 1828 mala obec 281 obyvateľov (čo predstavuje nárast o 103 oproti roku 1787), v roku 1869 už iba 265. Otázne je kde sú mŕtvi pochovaní. Kým kostolná kronika konštatuje, že na cintoríne pribudlo mnoho nových hrobov, vtedajšie nariadenia prikazovali mŕtvych pochovávať do hrobov v dostatočnej vzdialenosti od obce. Takéto hromadné hroby sa po niekoľkých desaťročiach zmenili na izolované ostrovčeky stromov uprostred polí.
Cholera sa do krajiny ešte niekoľkokrát vrátila. V Ovčom sa vyskytla aj v roku 1873 a vyžiadala si 11 obetí. Veľkým strašiakom v tomto období bola aj tuberkulóza, na ktorú celé 19. storočie priebežne umierali ľudia.
V závere Prvej svetovej vojny svet zasiahla pandémia Španielskej chrípky. V rokoch 1918 až 1920 sa ňou infikovalo viac ako 500 miliónov ľudí, ktorej podľahlo 20 – 50 miliónov obetí. Vyžiadala si teda viac obetí ako padlo v samotnej vojne. V obci sa choroba objavila v polovici októbra 1918, teda v období prevratu a vzniku Československa. Farská matrika v Širokom spomína troch rodákov, ktorých príčinou smrti bola chrípka.
S vojnou súvisí aj pandémia brušného týfusu, ktorá sa objavila tesnej po Druhej svetovej vojne. Predpokladám, že jej výskyt v obci súvisí s príchodom veľkého množstva sovietskych vojakov, ťažných zvierat a následným znečistením spodných vôd. Na chorobu ochorelo veľké množstvo ľudí a celé rodiny boli hospitalizovaní v krompašskej nemocnici. Situáciu zhoršoval aj fakt, že ľud bol nedôverčivý voči nariadeniam lekárov a radšej sa liečil domácou pálenkou. Chorobe medzi rokmi 1945 až 1947 podľahli dokopy štyria rodáci. Aby sa hygienické podmienky v obci zlepšili začali sa z betónu stavať tzv. vzorové studne a hnojiská, ktoré je možné doteraz vidieť v niektorých starých dvoroch. Výrazné zlepšenie hygienických pomerov priniesla až výstavba vodovodu v druhej polovici 60. rokoch minulého storočia.
Ostáva nám len dúfať, že pandémiu COVID-19 zvládneme lepšie ako naši predkovia. Na rozdiel od nich sa však vďaka písomným záznamom môžeme z týchto pandemických rán poučiť. Šírenie dezinformácií či nerešpektovanie hygienických informácií situácii nikdy nepomohli, iba ju zhoršili.
Foto: Pamätník Východoslovenského povstania v Haniske pri Prešove z roku 1938.