Vznik Československa a obce farnosti Široké

okt 28, 2018 | História

Vojaci 30.pluku pochodujúci Prešovom

Dnes, 28.októbra si celý národ pripomína významný sviatok – pred 100 rokmi bola v Prahe vyhlásená Republika Československá. Týmto aktom sa Slováci vymanili z 1000-ročného štátneho zväzku s Maďarmi aby vstúpili do nového zväzku s českým národom ako rovný s rovným. Keďže telegrafické spojenie medzi Prahou a Slovenskom bolo prerušené, samotná slovenská strana sa ku republike prihlásila až o 2 dni neskôr, 30.októbra podpísaním Martinskej deklarácie.
Ako vnímali zmenu re
žimu ľudia na Šariši, v Ovčom či Víťazi? Východné Slovensko bolo na prelome storočí najmenej národne uvedomelou časťou Slovenska, kde maďarizácia prebiehala najrýchlejšie. Slovenský živel prakticky existoval už iba na vidieku. Pre udržanie a nárast národného povedomia v našom kraji mali zásluhu najmä dva činitele.
Prv
ým z nich bol návrat rodákov z USA, kam pred rokmi vycestovali za prácou. V novom prostredí ich jazykovo či kultúrne nikto neobmedzovala a tak si vytvárali svoje komunity, fary a krajanské organizácie. Jedným z najznámejších miest kde sa naší praotcovia vysťahovali bolo Wilkes-Barre v Pensylvánii. Tu medzi nimi pôsobil ako kňaz Jozef Murgaš, ktorý okrem duchovnej a kultúrnej činnosti bol aj zdatný maliar a vynálezca. Už v roku 1905 získal patent na bezdrôtový prenos hovoreného slova. Za dnešné mobilné telefóny tak môžme ďakovať práve jemu.
Druhým
činiteľom bolo pôsobenie katolíckych duchovných medzi ľudom, ktorý ostal doma. Konkrétne išlo o Františka Majocha z Hermanoviec, Štefana Onderča z Ražňan a Jozefa Čárskeho zo Širokého. Títo kňazi podporovali výučbu v slovenčine, distribuovali slovenskú literatúru a tlač, organizovali osvetové prednášky, viedli ochotnícke divadlá…
Obce farnosti
Široké boli tak jednými z prvých na východnom Slovensku, ktoré sa prihlásili k novej republike: „Pracovití, nábožní a tichí širočania povždy vynikali svojou náboženskou horlivosťou a stálosťou v kresťansko- politickom presvedčení. Ich dobré meno stalo sa však ešte lepšie známym po prevrate, kedy s filiálnymi obcami Vicežom a Ovčím spolu, pod vedením svojho tehdajšieho farára a nateraz už vdp. biskupa Jozefa Čárskeho prví sa pridali k priateľom nového štátu, súc od kosti pravými a neohroženými Slovákmi. Povedomie slovenské však nedatuje sa u občanov širockých, vicežských a ovčanských len od prevratu; pre ťažké hmotné postavenie prinútení súc vyvandrovať už pred prevratom do Ameriky, tam nadobudli takého silného národného slovenského presvedčenia, že prijdúc domov ľahko vzkriesili zo spánku k povedomiu slovenskému, nielen spoluobčanov doma zostavších, ale aj ľudí širokého okolia.
Z nich nie jeden bol pri utváraní pittsburskej dohody, a ko
ľkí boli činnými členmi národného agitačného výboru v Amerike! (Slovenská pravda, 1925) Jeden z nich – Andrej Galdun z Víťaza bol dokonca pri vytváraní Pittsburskej Dohody z 30.mája 1918, ktorú podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom! Samotná dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem.
Aby Maďari zachránili čo sa dalo, vyhlásili 11.decembra v 1918 Košiciach Východoslovjackú republiku, ktorá mala byť štátnym zväzkom tzv. Slovjakoch. Slovjackém hnutie vzniklo na konci 19.storočia a hlásala, že východní Slováci (východniari) sú odlišným národom od tých západných. Toto hnutie výrazne podporovala vtedajšia maïarská vláda s cieľom oslabiť a rozštiepiť slovenské národné povedomie. Najvýznamnejším predstaviteľom tohto smeru bol Viktor Dvorcsák, ktorý hlásal: „Slovjak a Slovak choc jak bľizko stoji jednoslovo ku druhemu, každodzenim živoce ňe je jeden, to sú dva reče, dva narodi.“
Vyústením činnosti spomínaných kňazov bolo zhromaždenie na fare v Ražňanoch dňa 17.decembra 1918. Zúčastnení (viac ako 1000 ľudí) zastupujúcich 100 obcí východného Slovenska, tu prijali deklaráciu, v ktorej sa prihlásili k novému štátnemu útvaru. Je takmer isté, že zhromaždenia sa zúčastnili aj zástupcovia farnosti Široké s filiálkami Víťaz a Ovčie, keďže vdp. Čársky bol jedným z organizátorov. Samotný dokument s prezenčnou listinou bol však zničený počas maďarského vpádu o pol roka neskôr.
Súčasťou Československa v praxi, nielen na papieri sa Slovensko stalo až po obsadení Československým vojskom. Obsadenie Východného Slovenska prebiehalo v dvoch prúdoch – cez Branisko na Prešov a železnicou na Košice.  Obsadenie Prešova a Košíc mal na starosti 30.pluk z Vysokého Mýta. 22.decembra malo maďarské vojsko ubytované v Širokom poplach a ktp. Vrablovics spolu s 80 mužmi a niekoľkými guľometmi obsadil priesmyk Chválabohu. Maďari boli zalarmovaní domnelými svetelnými signálmi, z ktorých veliteľ vinil vdp. Čárskeho, ktorý sa vtedy nachádzal v Spišskom Podhradí. Po dvoch dňoch márneho vyčkávania českého vojska sa na Štedrý deň Maďari stiahli do Prešova. Popoludní 27.decembra 1918 vstúpilo československé vojsko do Širokého. Pred budovou potravného družstva ich vítal vdp.Čársky ako osloboditeľov. Časť vojska nocovala v Širokom a časť pokračovala ďalej na Prešov, ktorý bol oslobodený nasledujúci deň. Dôstojníci boli ubytovaní ako hostia na fare. Jozef Čársky v kronike spomínal: „Vojsko prišlo v poriadku, ľud mal veľkú radosť, nadšene vojakov hostil. Len sa mi nepáčilo, že je málo úcty k predstaveným. Nadporučík takmer prosil vojín aby stál na varte…“ Kronika obce Ovčie tieto udalosti spomína iba stroho: „Prevrat stal sa ľahko“.
Postup druhého prúdu nebol taký jednoduchý. 28.decembra české vojsko prepadlo spiace maďarské vojsko v Jakloviach. Po krátkom boji obrátila ukoristené delá na Margecany a začala ostreľovať maďarské pozície. Boj trval asi 8 hodín, po ktorom Česi dobili postavenia nepriateľa a tak sa im otvorila cesta na Košice. Tie boli oslobodené 29.decembra. Obsadením oboch miest sa skončila aj existencia Východoslovenskej republiky.
Záver roka 1918 pre našich praotcov končené prinieslo mier a pokoj, aj keď s trpkou príchuťou. Po štyroch dlhých rokoch sa skončila 1.svetová vojna, ktorá si vyžiadala veľké straty na životoch. Len málo rodín nebolo nijak zasiahnutých. Samotný vznik novej republiky sa spájal s veľkými nádejami. Pre bežných roľníkov hospodáriac v malom (väčšina populácie vidieka) bola najpálčivejším problém získanie pôdy a tak si sľubovali, že zmena režimu bude spojená s pozemkovou reformou.
Ve
ľkú ranu pre národné povedomie však zasadili udalosti v máji a júni nasledujúceho roka. Maďarské vojsko vtrhlo na Slovensko s cieľom ho vojensky dobiť. O tom však inokedy.

Vojaci 30.pluku pochodujúci Prešovom

Vojaci 30.pluku pochodujúci Prešovom

 

Jozef Čársky už ako biskup na slávnosti v Ovčom, 28.júna 1959

Jozef Čársky už ako biskup na slávnosti v Ovčom, 28.júna 1959