V roku 1831 postihli obyvateľstvo Uhorsko dve nemilé udalosti – cholerová epidémia a roľnícke povstanie. Obe spomenuté udalosti prepukli v letných mesiacoch a priniesli so sebou viaceré obete. Kým cholera hubila ľudí bez rozdielu veku, rasovej, národnostnej, náboženskej či sociálnej príslušnosti, povstanie bolo namierené voči privilegovaným vrstvám vtedajšej spoločnosti (vyššia a nižšia šľachta) a ich „pomáhačom“, za ktorých boli pokladaní tak stoliční úradníci, ako aj kňazi a židovské obyvateľstvo. Bezprostrednou príčinou vypuknutia povstania bola cholera a s ňou spojené sanitárne opatrenia, predovšetkým dezinfekcia zdrojov pitnej vody vápnom, budovanie cholerových cintorínom či násilné podávanie liekov cholerou postihnutému obyvateľstvu. Spomenuté opatrenia budili u ľudí dojem, že príčinou úmrtí obyvateľstva nie je cholera, v ktorej existenciu veril málokto, ale snaha vrchnosti vyhubiť poddaných. Rovnako tomu bolo aj v Spišskej stolici, kde prvé nepokoje prepukli 8. augusta 1831 v obci Richnava. V priebehu týždňa sa povstanie rozšírilo do 30 spišských obcí. Medzi revoltujúcimi obcami na Šariši bola aj naša obec. Na vzniknutú situáciu zareagovala Spišská stolica 14. augusta 1831 vydaním obežníka s nasledujúcim obsahom:
„Obyvatelia Spišskej stolice!
Bez pochýb vám už bude z obecného chýru známe, akých hrozných priestupkov sa niektorí ľahkomyselníci vo viacerých obciach predošlý týždeň dopustili. Mnohí síce už ľutujú, a preto už aj za milosť a odpustenie prosili; nie však menej, akokoľvek rebeli títo preto, že svoju chybu uznajú, nasledovne vrchnosť svoju, proti ktorej povstali, nabudúce ctiť sľúbia, oslobodení od trestu, ktorý si zaslúžia, od zemských sudcov očakávať môžu; predsa tá nevinná krv zamordovaných volá pomstu z neba; a ako strašidelne musí tých zaslepených vlastné svedomie trápiť, ktorí sa skrze najnerozumnejšie príbehy zlých ľudí rak k hrozným zločinom vzbúriť nechali. Títo bohaprázdni ľudia rozhlásili, že vás vaša vrchnosť otráviť chce. Zaiste nepochopiteľná vec je, ako tomu jeden rozumný človek len vďaka počutiu uveriť môže. Čo by mohlo pohnúť zemské panstvo, aby svojich poddaných, čo duchovného pastiera, aby svoje duchovné deti, otrávili, a svoje svedomie tak množstvom mordárstiev zaťažili? Čo bude zemský pán bez poddaných, čo farár bez farníkoch roniť? Skrze otrávenie obecného ľudu by tak zemský páni, ako aj farár neomylne na nivoč vyšli.
Vy vidíte a počujete, ako sa vaša vrchnosť usiluje, aby tie nešťastné obce, v ktorých sa choroba cholery ukázala, tak s potravou, ako aj liekmi zaopatrené, susedné ale obce, od nakazených zachované boli. Úsilie toto, nakoľko sa nátura tejto zlej choroby dopúšťa, nebolo bez osohu. Mnohí, ktorí do tejto choroby upadli, boli uzdravení, a choroba táto sa zatiaľ iba v málo obciach rozšírila. Medzitým akokoľvek skutočnosť učí, že lieky, skrze doktorov a felčiarov predpísané na viacerých miestach veľmi osožné a užitočné boli; predsa akokoľvek doposiaľ žiaden z vás, chorí alebo zdraví, k tomu nútení nebol, aby proti svojej vôli lieky tieto užíval; tak aj naďalej bude každému jednému slobodno takými domácimi liekmi slobodne si pomáhať, ktoré na choleru chorým už viackrát pomohli k uzdraveniu.
Tie prášky, ktoré vy za jedovaté považujete, nie sú ničím iným, než na prášok rozdrvené čisté vápno (chlorkalk), ktoré nie k užívaniu, ale k predymovaniu (kúpreniu) a k čisteniu povetria v domoch je predpísané. Ak by sa boli niekde sypali do studne jedovaté prášky, tam by bol musel hynúť aj dobytok, čo sa však nikde nestalo. Kde sa v tomto nachádza hoc len ten najmenší náznak všeobecného otrávenia, na ktoré len pomyslieť je hrozná vec?
Vaša vrchnosť dúfa, že vás ešte nábožnosť a bázeň Božia nezanechala, vy viete zo svätého písma, že každá vrchnosť je nariadená od Boha a kto sa jej protiví, ten sa protiví Božej vôli. Vy viete z rozprávania a rečí vašich predkov, že podobné narušenie pokoja a proti pravej vrchnosti povstania sa aj v predošlých časoch strhli, ich koniec však vždy bol smutný a strašný; a skutočne ani nemôže takéto počínanie iný koniec mať, lebo bez vrchnosti nemôže žiadna obec byť a každé povstanie proti nej sa musí s prinavrátením poriadku skončiť; kde tiež narušitelia pokoja znášajú zaslúženú pokutu. Z tohto dôvodu vrchnosť vaša v mene jeho jasnosti najmilostivejšieho cisára a kráľa nášho, ktorému tieto smutné udalosti už sú známe, vás otcovsky a zároveň prísne napomína, aby ste nie len pokoj zachovali, ale aj skrze dedinskú poslušnosť na tom pracovali, aby narušení pokoj bol čím skôr prinavrátený. Lebo iba tak je možné tej strašidelnej chorobe, cholere nazývanej, ktorá nám všetkým smrťou hrozí, medze položiť; len tak je možné, aby tým zblúdilým, ale už kajúcim milosť a odpustenie bolo dané; pretože akokoľvek je vaša vrchnosť náchylná tieto stratené obce na milosť vziať, taktiež aj s pomocou slávneho vojska také poriadky spravila, aby nikto, kto obecní pokoj zrušiť sa opováži, zaslúženému trestu neunikol.
V Levoči dňa 14. augusta 1831.
Ľudovít Almáši
prvý vicišpán“
Zdroje:
Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči, fond Staré tlače, k. č. 2571.
RAPANT, Daniel: Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý – Dejiny. Bratislava : SAV, 1953. 398 s.
Prevzaté zo stránok:
http://www.regionalnedejiny.sk