Rodák Martin Ondriáš a mesto Snina

nov 4, 2012 | História

Hrob Martina Ondriáša na cintoríne v Snine

Martin Ondriaš (1888 – 1967) rodák z Ovčia, patril do staršej generácie kňazov, ktorá bola vychovávaná ešte na maďarských školách. Do Sniny sa dostal v roku 1916, kedy tu nasledujúce 3 roky pôsobil ako kaplán a neskôr ako farár.
V roku 1925 boli v Jagri odliate pre sninskú farnosť dva nove zvony (veľký a malý), ktoré boli v tom istom roku aj posvätené a umiestnene vo veži. Tieto zvony sa tu nachádzajúcu dodnes. Na veľkom zvone je nápis: „Moji bratia zomreli vo svetovej válke r. 1918 a ku životu vzkriesili ma americké milodary v roku 1925. Najsladšie srdce Ježiša smiluj sa nad nami!“ a na malom: „Na slávu Božiu a na radosť svojich vrele milovaných veriacich venoval Martin Ondriaš sninský farár v roku 1925. Kraľovna pokoja oroduj za nás!“
Martin Ondriáš si zodpovedne plnil svoje kňazské povinnosti a venoval sa aj sociálnej, kultúrnej a osvetovej činnosti. Ako podielnik Roľníckej vzájomnej pokladnice sprostredkovával pôžičky chudobným roľníkom. Keď v roku 1928 vznikol okres Snina stal sa členom Okresného výboru a poslancom za mesto Snina. Okrem toho bol aj členom predsedníctva a správneho výboru Okresnej pečlivosti o mládež (OPM), ktorá vznikla v roku 1932 ako poradny a pomocný organ činiteľov verejnej spravy pre sociálnu starostlivosť o mládež v okrese. Úlohou OPM bolo organizovanie stravovacích akcii, podobných akcii na ošatenie a zdravotných pobytov v Tatrách pre najchudobnejšie deti, poskytovanie mesačných výchovných príspevkov, alebo jednorazových podpor pre siroty, polosiroty a nemanželské deti, poskytovanie príspevkov na internátne ubytovanie cezpoľným žiakom meštianskej školy a pod.
V roku 1938 sa na žiadosť farára Martina Ondriaša rozhodol patrón kostola lesný radca Ing. Gustav Papp dať do poriadku vnútro kostola. Opravu fresiek vtedy previedol akademicky maliar Mikuláš Jordan z Prešova.
V roku 1935 vznikol v Snine Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS), ktorý sa venoval osvetovej a kultúrnej činnosti. Organizoval rôzne prednášky, večierky a slávnosti. Oživenie činnosti MO MS nastalo po valnom zhromaždení konanom 15. februára 1941, kde bol Martin Ondriaš zvolený za predsedu MO MS v Snine. Na ďalšom valnom zhromaždení 16. decembra 1945 bol Martin Ondriaš zvolený za čestného predsedu MO MS v Snine.

Hrob Martina Ondriáša na cintoríne v Snine
Hrob Martina Ondriáša na cintoríne v Snine

V roku 1949 sa už farár vo vedení MO MS nespomína. 31. augusta 1951 bolo  MO MS v Snine úplne zrušene. Aj keď sa kňazi v tomto období museli zapájať do „mierových a budovateľských akcii“, na prvom mieste sa snažili plniť si svoje kňazské povinnosti. Svedči o tom aj nasledujúca žiadosť farára Martina Ondriáša na biskupský úrad v Košiciach zo 16. februára 1952: „V mojom chráme nebolo krížovej cesty, hoci tuto dvakrát týždenne odbavujeme s veriacimi. Od dp. Chaloupky z Klevelandu podarilo sa mi obdržať dosť slušne stácie, ktoré som dal zarámovať a ktoré by som chcel dať na fašiangy požehnať  s pátrom Graciánom. Ráčte láskavo mi udeliť súhlas, k tomu, aby som mohol menovaného pátra pozvať, aby tu novu krížový cestu nám požehnal…“Farár povolenie od biskupa dostal, no plánované požehnanie krížovej cesty sa neuskutočnilo. Cirkevný tajomník predsa nemohol súhlasiť s požehnaním krížovej cesty venovanej kňazom z USA. Podľa svedectva kostolníka Jozefa Ferka bola nova krížová cesta umiestnená v kostole až za pôsobenia Vincenta Kováča. Nachádzala sa tu až do roku 2001. Tato krížová cesta pochádza zo Slovenska, je vyrezávaná a nemá žiadne rámovanie, ktoré sa spomína v žiadosti farára Martina Ondriáša.
Spolupráca s kňazom z USA mohla byť zámienkou k tomu, že bol farár Martin Ondriaš 16. jula 1952 zatknutý. Dostal síce dekrét, ktorým bol ustanovený za správcu miestnej kaplnky v Kamenici nad Cirochou, no v skutočnosti ho internovali do tábora v Močenku a potom do tábora v Pezinku. Po prepustení, ešte v roku 1952, bol preložený do Spišskej diecézy a stal sa farárom v Černovej. Od roku 1964 bol na dôchodku v Prešove. Zomrel 9. septembra 1967. Pochovaný je na cintoríne v Snine.

Daniela Galandová