Pri skloňovaní podstatných mien stredného rodu vzoru vysvedčenie sa v osobitnom odseku MSJ konštatuje, že podľa tohto vzoru sa skloňujú aj miestne názvy, ktoré majú tvar druhových prídavných mien, ako Ovčie — Ovčia, Vranie — Vrania, Jastrabie — Jastrabia — v Jastrabí, Smie — Srnia — v Smi,. Skloňovanie podľa prídavných mien (G „z Jastrabieho, Ovčieho“, D „Jastrabiemu, Ovčie mu“, L „v Jastrabom, v Ovčom“ a pod.) je v spisovnom jazyku podľa MSJ nenáležité. L. Dvonč (1984) upozorňuje, že podstatné mená, ktoré vznikli z prídavných mien, dostávajú však v zhode so svojím slovnodruhovým významom substantívne skloňovanie: Babie, z Babia (nie „z Babieho“).
V hromadných oznamovacích prostriedkoch sa často stretávame s adjektívnym skloňovaním miestnych názvov Babie — „z Babieho“, Ovčie — „do Ovčieho“, Ptičie — „od Ptičieho“ a pod. V SSJ VI sú kodifikované substantívne a adjektívne deriváty od miestnych názvov Devičie — Devičan — Devičianka — devičiansky, Ptičie — Ptičan — Ptičianka — ptičiansky. Od miestnych názvov Devičie a Ptičie PSP kodifikujú príslušné deriváty v podobe Devičan — Devičanka — devičský, Ptičie — Ptičan — Ptičanka —ptičský. Tento derivačný postup pokladáme za systémový. Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú miestne názvy stredného rodu Ovčie, Ptičie, Zálesie, Záriečie, Záskalie, Babie, Turie. Obyvateľské mená mužského rodu sa tvoria príponou -an (Ovčan , Zálesan, Záriečan, Ptičan, Baban, Turan), v menšej miere príponou -čan (Záskal-čan). Prídavné mená vyznievajú na -ský (ptičský, záriečsky, záskalský), resp. na -iansky (poluvsiansky, babiansky, turiansky)
Vzor vysvedčenie:
N. vysvedčen-ie
G. vysvedčen-ia
D. vysvedčen-iu
A. vysvedčen-ie
L. (o) vysvedčen-í
L vysvedčen-ím
pi.
vysvedčen-ia
vysvedčen-i
vysvedčen-iam
vysvedčen-ia
(o) vysvedčen-iach
vysvedčen-iami
Takže na záver správne je NARODIL SA V OVČÍ / POCHÁDZA Z OVČIA.
Zdroj: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV