V roku 1849 sa udiala významná udalosť na blízkom pohorí Branisko. Bolo to v období, keď Maďari vystupňovali svoje požiadavky voči viedenskému cisárskemu dvoru. Slováci a iné národy žijúce v Uhorsku to isté žiadali od Maďarov.
Pamätná tabuľa na ulici Branisko v Budapešti
Pomery v krajine sa vystupňovali a došlo k ozbrojenému konfliktu. Významnú úlohu v tomto procese zohrali dve osobnosti, ktoré boli spojené so spišským regiónom. Bol to Ľudovít Kossuth (1802 – 1892) a Artúr Görgei (1818 – 1916). Obidvaja študovali v Prešove na evanjelickom Kolégiu a Ľudovít Kossuth dokonca v Prešove vykonával aj advokátsku prax. Artúr Görgei pochádzal z Toporca na Spiša. Ich prejavy boli krajne negatívne a protislovensky naladené. Cieľom vtedajšej revolúcie bolo aj vytvorenie Veľkého Maďarska na úkor ostatných, najmä slovanských národov, žijúcich v Uhorsku. Snahy vtedajšej maďarskej vlády a Ľudovíta Kossutha podporovalo aj Nemecko.Revolučné roky spôsobili rozsiahly sociálny a národnostný pohyb v Uhorsku. Šľachta sa dostala do otvoreného konfliktu s cisárskym dvorom, na čele ktorého už stál František Jozef I. Do revolúcie boli zapojení aj slovenské dobrovoľníci na čele s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom.
Maďarská ilustrácia bojov
5. februára 1849 sa na vrchole Chválabohu sa odohralo ozbrojené stretnutie oboch strán. Rakúšania sa snažili odrezať Maďarom jedinú možnú cestu do Prešova cez priesmyk Branisko. Zasnežený horský masív obsadili pod vedením generála Deyma. Dobre vycvičení vojaci, vrátane jednotky hurbanovcov, s 18 delami zaujali obranné postavenie. Plukovník Richard Guyon mal k dispozícii honvédov z Banskej Bystrice, Novohradu, Zemplína, strelcov, husárov, 11 diel a batériu granátometov, ktorú ukoristil v boji v Spišskej Novej Vsi. Veľkú časť jeho vojska predstavovali nováčikovia – regrúti zo Zvolenskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej stolice, ktorí boli sotva dva týždne pri armáde. Podľa záznamov tunajšej kroniky sa tieto jednotky istý čas zdržiavali aj v našej obci. V nesmierne obtiažnom boji v snehu museli útočiť povstalci do kopca priamo pred pozície delostrelectva Rakúšanov. V kritickej chvíli, keď sa zdalo, že z boja újdu, postavil sa na ich čelo vojenský kňaz z rádu piaristov Imrich Erdösi (slov. Polesný). Povzbudzoval ich v boji s pozdvihnutým krížom. Bitka trvala niekoľko hodín. Ranený generál Deym odovzdal velenie Móricovi Pálffymu. Rakúšania ustúpili a na Branisku zaviala maďarská zástava. Údaje o počte obetí tejto bitky sa rozchádzajú. Pravdepodobne bolo asi 300 padlých na rakúskej strane a asi 120 na maďarskej strane. Artur Görgei sa o víťazstve svojho vojska dozvedel na bále, ktorý sa konal vo veľkej zasadačke župného domu v Levoči. Hneď nasledujúci deň Levoču opustil. 6. februára 1849 jeho armáda dorazila do Prešova, kde sa konala slávnosť na počesť víťazstva. Vývoj nasledujúcich udalostí však stál na strane Rakúska, ktoré za pomoci ruského cára „žandára Európy“ Mikuláša I. dosiahlo rozhodujúce víťazstvo v auguste 1849 v bitke pri Világoši.
Pamätník v Korytnom, ktorý bol sem z politických dôvodov premiestnený z miesta bojov na Chválabohu
V boji o Branisko vtedy boli straty na obidvoch stranách bojov. Vojaci cisárskej armády a slovenských dobrovoľníkov boli pochovaní na odľahlom mieste Braniska v lokalite krčmárovej záhrady a polí v lese nad Poľanovcami, asi 1,5 kilometra od vrcholu Chválabohu. Lokalita dnes nesie názov „Šmertnica“, ale nenájdeme tam žiadne udržiavané o označené miesto tejto smutnej udalosti. Uvedené okolností len dokumentujú našu starostlivosť o pamiatky našej histórie. Mŕtvi vojaci maďarskej armády (honvédi) boli pochovaní na cintoríne v obci Korytné zo strany Spiša. Cintorín je dobre viditeľný aj zo štátnej cesty. Je tam postavený dôstojný pamätník hrdinom (ako sú označovaní z pohľadu maďarských dejín) týchto bojov. Každoročne sa tento pamätník upravuje a vyzdobuje vencami a maďarskou trikolórou. Na samotnom mieste boja, vrchole Chvalabohu, niekoľko metrov smerom k Sľubici sa medzi mladými jedličkami nachádza drevená mohyla symbolicky zobrazená kameňmi a dreveným stĺpom. V Smrekovicovej časti Braniska sa údajne v lesoch nachádza ešte jeden pamätník bojov medzi honvédmi a cisárskymi vojskami.
Na záver uvádzam dnes už neexistujúce pamätníky bitky, ktoré boli zničené po vzniku ČSR.
Zdroje:
hu.wikipedia.org
korzar.sme.sk/c/4666604/pamatniky-bojov-na-branisku.html
spisskanovaves.eu/fileadmin/snv/user_upload/editor/editor1/dokumenty/historia/Milniky_historie_mesta_SNV_10.pdf