Miestny učiteľ a kronikár František Slavkovský v roku 1962 opisuje tunajšie svadobné tradície.
Aby sa z duchovnej kultúry niečo zachovalo, v tejto stati chcem opísať zvyky a obyčaje svadobné. Teda aspoň tie podstatné, ktoré sa ešte praktizujú.
Mladí sa poznávajú buď na večierkoch alebo na zábavách, kde si sľúbia manželstvo. Mladý ide na pytačky k mladej podľa zvyku v stredu asi o 20. hodine. Ide v sprievode svojich najbližších (ujovia, strýkovia, švagrovia a jeho bratia). Po príchode do domu poverený požiada o ruku mladej. Po súhlase rodičov hneď nasleduje pohostenie došlých na pytačky. Na druhý deň t.j. vo štvrtok ide matka mladého ženícha v sprievode žien z rodiny asi okolo 11. hod. dopoludnia tiež na pytačky a na zoznamovanie sa so svákmi. Matka pri tejto príležitosti pýta pre syna dcéru. Pri tejto návšteve je tiež pohostinstvo. V sobotu pred civilným sobášom ide 3 – 5 žien do domu mladuchy a zároveň nesú so sebou jedenie (zákusky, torty, pečené a pálené v košíkoch). Ženy idú do svadobného domu v najväčšej paráde.V sobotu idú dopoludnia na vyzdobenom voze na civilný sobáš. Po Civilnom sobáši v nedeľu popoludní sú zásnuby (rukoviny). Na zásnubách sa zúčastnia najbližší príbuzní.Pred cirkevným sobášom je veľká príprava ( lehota 3 týždne), kedy mladucha si dokončuje výbavu a rodičia sa zasa starajú o nápoje, mäso a iné.
Mladomanželia, 50. roky
Svadobným dňom je sobota alebo nedeľa. V svadobný deň je svadobná miestnosť pripravená, stoly pozakrývané bielymi obrusmi a na nich poukladané pečivo (torty) a pálené. Muzikanti v sprievode družbov idú po starostu. Ten dá pohostenie (mäso, koláče a pálené). Po krátkom pohostení idú pre mladoženícha k rodičom. Mladoženích sa odpýta od rodičov a ide v sprievode s hudbou pre mladuchu.
Po stretnutí sa mladá rozlúči s rodičmi (ďakujem za výchovu) a starosta vyprosí do rodičov udelenie požehnania. Potom sa sprievod pohne do kostola. Vpredu ide hudba, za nimi mladoženích a mladucha. Mladý je oblečený v čiernom odeve s bielou košeľou a kravatou a čiernymi poltopánkami. Mladá v bielych hodvábnych šatách a závojom na hlave. Prvý závoj v dedine mala Helena Šimčíková v roku 1958, predtým sa nosili party.
Po sobáši v kostole idú mladí do domu mladuchy na pohostenie. Po príchode sa podáva pálenka, zákusky a o 1 hodine popoludní pečené mäso (baranina, bravčové). Po hodinovej prestávke sekanú a potom zase po hodine párky.
30. roky 20. storočia
Po pohostinstve nastane tanec s cigánskou hudbou v dome alebo kultúrnom dome. Asi okolo 23. hodiny sa licituje mladej zelené perečko. Po zakúpení nasleduje večera: polievka – husacia alebo kuracia, mäso s prívarkami (slivky, cvikla, uhorky, kapusta).
Po večeri, asi okolo druhej po polnoci sa odoberie mladucha od svojich rodičov na cestu k rodičom mladoženícha Sprievod ide do domu mladoženícha za doprovodu hudby. Pri vstupe do domu, matka víta v dverách mladú nevestu bozkom. Po tomto privítacom akte sprievod vchádza do izby, kde sa zasa hostia na pripravených stoloch.
Mladucha ide na čepenie v sprievode družičiek a starostu. Po počepení mladucha ide s najbližšou rodinou tancovať redovú. Po skončení sadajú za stoly a pohostinstvo pokračuje do rána. Pri pohostinstve sa podávajú koláče, pálenka, mäso pečené s prívarkom, kapusta a pivo. Asi okolo 7. hodine ráno je svadba ukončená. Po trojhodinovom odpočinku pokračuje sa vo vyžierkoch. Dopoludnia sa ide sa do domu mladého a popoludní do domu mladej, kde sa opätovne hostia. Celá svadba je týmto aktom ukončená.
František Slavkovský, 1962