Dva týždne po vypuknutí povstania na Zemplíne sa nepokuje objavujú aj na Spiši a Šariši. Nízka životná úroveň a vzdelanosť poddaných spôsobuje, že proticholerové hygienické opatrenia chápe ľud ako pokus o ich otrávenie.
Ohniskom povstania na Spiši sa stávajú neďaleké obce Kluknava a Richnava. Napätie v obciach po náhlom vypuknutí cholery a nevhodnom postupe stoličného vicefiškála Phanschmidta ešte viac vyostril hajdúch Cirbus, ktorý keď sa vracal zo Žehry s nehaseným vápnom zlomyseľne vyhlásil “veziem jed pre vás”. Do Richnavy je preto na ukľudnenie situácie poslaný dôstojník Mihailevič s vojakmi.
V noci 8.augusta 1831 vodca povstania Richnavský richtár Juraj Hartman spolu so sedliakmi chytá Mihaileviča. Do zajatého nasilu liali lieky proti cholere, mučili a nakoniec zabili.Na druhý deň vzbúrenci sa vybrali do Kluknavy, kde ubíjajú na smrť nenávideného kasnára Durčianskeho spolu aj s jeho hosťom – študentom z Gelnice. Na úteku bol zastrelený panský hajdúch Martin Richnavský. Potom sa ľud vrhol na kaštieľ. V kaplnke našli správcu Broška, jeho syna a šafára Františka Crocha, ktorých na mieste zabili. Broška navyše rozsekli na dvoje a odrezaním prsta mu vzali pečatný prsteň. Situáciu obciach upokojil až príchod majora Dollera s vojskom.
Do Ovčieho správy o udalostiach v Kluknave prichádzajú už 9.augusta za dňa, kedy dvaja kluknavskí sedliaci v tunajšej krčme vykladajú, že zabitím svojho správcu a 6 iných osôb u nich choleru už úplne vyničili.
V noci z 9. na 10. augusta do Vítaza prichádza Kluknavenec Štefan Mašľár, kde bratovi Jánovi a richtárovi Štefanovi Jenčovi predstiera, že ho poslal samotný Doller aby varoval obyvateľstvo pred otravou a vyzval ich aby dali pánov strážiť, studne vyčistiť a nevpustili nikoho cudzieho do obce. Podľa neho ak by panovník chcel vojnu proti zemanom, nepotreboval by vojsko, stačili by mu poddaní.Po hojných poradách v miestnych krčmách obyvatelia obcí Ovčie a Víťaz skutočne dávajú svojich pánov a Židov pod stráž. Richtár Jenča na Mašľárovu radu v noci posiela poslov do okolitých obcí aby poslali správu ďalej a aby uskutočnili podobné opatrenia. V Širokom bolo pre odpor richtára väzenie zemanov neuskutočnené, vo Fričovciac boli strážené zemianske kúrie. V Hrabkove Jur Chovančák, boženík Hrabovský potom čo navštívil Spiš, rozkázal prihotoviť v krčme väčšie množstvo pálenky a otvorene hovoril o kluknavských udalostiach. Jeho správy a chýry o otravných práškoch znepokojilo obec a viacerí prejavilo ochotu sa pridať k vzbúrencom. Stráženie pánov v spomínaných obciach však nebolo vykonávane svedomito a viacerým sa podarilo ujsť. Útek sa podaril aj Alexandrovi Durcsákovi, ktorý ešte v ten deň donáša správu o povstaní do Prešova.
V noci na 11.augusta vyslaná komisia obkľučuje Víťaz a chytá vinníkov. Na druhý deň pod holým nebom komisia vyhlasuje rozsudky – Štefan Jenča, Ján Mašľár a richtár Ovčieho Štefan Imrich sú odsúdení na polročné väzenie, ostatní menší vinníci dostávajú po 50 paliciach, tí čo zastávali nejaké úrady sú ich pozbavení. Vec vojaka Štefana Mašľara bola odovzdaná vojenskej vrchnosti
Energickým zákrokom šarišskej stolice v kraji pod Braniskom sa podarilo potlačiť vzburu už v jej zárodku. Ešte dôležitejšie však bolo, že týmto zákrokom sa podarilo osihotiť sedliacke povstanie a zabrániť tak spojeniu spišských povstalcov so šarišskými a zemplínskymi.
Zdroje:
FEDOROVÁ, Z: Východoslovenské roľnícke povstanie na Spiši v r.1831, 2002
RAPANT, D: Sedliacke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831, 1953
Spracoval: Mgr. Stanislav Šimčík