V roku 1773 podáva širocký farár Michal Bóber písomnú správu grófovi Karolovi Esterházymu z Galanty o stave tejto farnosti. Správa sa týka aj našej obce, ktorá sa vtedy oficiálne volala Malý Víťaz a ponúka nám zaujímavý pohľad na vtedajší život. V 18. storočí, kedy je aj tento dokument písaný sa završuje na Slovensku proces protireformácie, kedy sa obyvateľstvo opäť vracia ku katolicizmu. v 16. storočí totiž krajinu zasiahla vlna reformácie a k protestantizmu sa hlásilo okolo 90% populácie.
„V tejto obci sa nenachádza žiaden kostol.Kedysi tu stál drevený, ktorý bol zasvätený úcte svätej Barbory,mučenice. 
Tento sviatok dodnes miestni obyvatelia slávia a teraz na mieste sakristie stojí drevená zvonica s malým zvonom. Dala ju postaviť na moju žiadosť osvietená pani Júlia Horváthová z Baloče, pozostalá barónka po nábožne zomrelom Mikulášovi Bertothym, ktorá sídli v kaštieli vo Fričovciach.Na tomto mieste je aj cintorín s dreveným krížom.Záhradu nateraz vlastní dedičný sedliak pána Žigmunda Hedryho, ktorý ako riadny slúžny sídli vo Svätom Kríži, a je aj poddaným panej Márie Hedryovej. Od pohrebného zvonenia obyvatelia nič neplatia. Okrem spomenutého kríža v tejto dedine je aj starý kamenný stĺp smerom na Veľký Víťaz a nachádza sa v záhrade váženého pána Juraja Pecyho. Miestny kantor a ani farár nemajú odtiaľto žiaden príjem okrem dvojité štóly. Obyvatelia tejto dediny sú katolíckym ľudom okrem jednej luteránskej starenky, ktorej deti sú katolíci.Rozprávajú čisto po slovensky. Počet dospelých katolíkov je 109 a detí 27, Rusínov je 5 a jedna luteránka. Z konvertitov (obrátencov) tu nežije nikto, keďže dve ženy sú už mŕtve. Niesu tú žiadne zmiešané páry a deti sú vychovávané katolícky. Vzťah miestnych obyvateľov k posvätným veciam je veľmi chvályhodný, najmä v pokojnom a priaznivom čase. Sviatky a pôsty pravidelne dodržiavajú. Dôsledne sa zúčastňujú bohoslužby omše v nedeľu a vo sviatky, aj kázne si vypočujú, ale na katechézu okrem niektorých nechodia, ani svoje dietky neposielajú. Sú tu aj dve ženy pôvodom zo Širokého, ktoré dôsledne načúvajú katechézu a aj vyučujú písmená. Spovedajú sa dvakrát do roka a niektorí aj na sviatky Blahoslavenej Panny Márie a uctievajú si farára. Malé škriepky a pijanstvo sa vyskytujú. Sú tu dve krčmy a tie sú pôvodom pre schôdzky mladých oboch pohlaví. Preto aj rodičia boli napomenutí, aby voči svojim deťom tak pristupovali. Štolárne poplatky platia,pretože nevybrali. Ani mŕtvych si sami nepochovávajú. Na krst chodia buď do farského kostola alebo do filiálneho kostola vo Veľkom Víťazi.“
Zdroj: ŠIROCKÝ,V: Naša farnosť.2010