Zabudnutý rodák Jozef Ondriáš

Jozef Ondriáš sa narodil 1.3.1912 v Ovčom. Po tom čo jeho otec Štefan padol v Prvej svetovej vojne, sa presťahoval spolu s bratom a sestrou do Sniny, kde ich vychovával otcov brat Martin. Ten v Snine pôsobil ako farár. Jozef nenasledoval jeho kroky ale spojil svoju kariéru s policajným zborom. Počas Druhej svetovej vojny pôsobil ako strážmajster v Bratislave.

                         


V roku 1942 sa začalo s deportáciou slovenského židovského obyvateľstva do nemeckých vyhladzovacích táborov. Tak sa dostal do Osvienčimu aj sninský rodák Ernest Rosin. Po úspešnom úteku z koncentračného tábora a spísaním protokolu potvrdzujúceho predošlú výpoveď Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera (dvojica slovenských židov, ktorým sa z lágru podarilo utiecť’ ako prvým a podať správu o zverstvách páchaných na deportovanom obyvateľstve) sa Ernest Rosin ocitol v Bratislave, kde sa musel ukrývat’, aby sa v tábore smrti neocitol opakovane. Tu sa stretol s rodákom, žandárom Jozefom Ondriášom. Ten kamarátovi ponúkol prístrešie a úkryt. Rosin sa Ondriášovi zdôveril so všetkým, čo prežil a tým ho uvrhol do veľmi nebezpečnej situácie, ktorá by ho v prípade najmenšieho podozrenia mohla pripraviť o život. Kedykoľvek mohla polícia alebo garda vbehnúť do bytu na kontrolu a nájsť tam ukrývaného židovského utečenca a jeho ochrancu. Napriek tomu, že si Ondriáš uvedomoval vážnosť’ celej situácie, pomáhal Rosinovi a ďalším Židom, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii. Príbeh záchrany však končí tragicky. V apríli 1945 prebiehali v Bratislave boje medzi sovietskym a nemeckým vojskom. V blízkosti bytu, kde Ondriáš býval a kde sa Rosin ukrýval, bol postrelený ruský vojak, ktorého vzali do bytu, aby ho tam mohli ošetril. Poranený vojak si žiadal vodu. Rosin sa vybral pre vodu, no zastavil ho varovný výkrik iného vojaka, ktorý ho upozorňoval na to, že sa vonku strieľa. Rosin sa zľakol, čo bolo impulzom pre Ondriáša, ktorý sa naopak v snahe pomôcť ranenému posmelil. Vkročil do priestoru dverí a vtom okamihu bol zasiahnutý hneď tromi projektilmi, po zásahu ktorých spadol na zem. Bol na mieste mŕtvy… Jozef Ondriáš zomrel 4. apríla 1945 vo veku 33 rokov. V tento deň sa v Bratislave skončila vojna. Rosin na Ondriáša, ktorý pri záchrane cudzieho života obetoval svoj vlastný, nikdy nezabudol. Počas svojho neskoršieho života na svojho záchrancu spomínal ako na čestného človeka a verného kamaráta.V roku 1997 sa Ernest Rosin rozhodol zanechať’ svetu svedectvo narozprávané v nemeckom jazyku, zaznamenané na ôsmych videopáskach, ktoré sú uložené v depozitári Múzea Holokaustu v Spojených štátoch (United States Holocaust Memorial Museum).

Zdroj: Ján Bocan, retrospektiva.eu

Share